Zo dňa na deň som iná. Menia ma nielen roky, ale najmä skúsenosti, ľudia, zážitky, spomienky, túžby. Každým dňom si čoraz viac uvedomujem, že bez rodičov by som nič nedokázala. Že bez ich lásky a sily by som bola úplne iným človekom a že aj keby som mala sedem životov, nikdy im nedokážem vrátiť späť to, čo kedy pre mňa urobili a neustále robia.
Moja mama má dnes narodeniny. Mám potrebu o tom písať. Vrátila som sa do prázdneho bytu, ulice utíchajú a ukladajú sa k spánku, už o necelú hodinu začne nový deň a ja mám chuť povedať, že mi chýba moja mama. Je strašne fajn, zábavná, prísna, skúsená, prajná, milujúca a občas typický baran (patrične tvrdohlavá). Je moja a je jediná a nikdy by som ju nechcela vymeniť. Nemám prečo tajiť, že si večer rada zaleziem do jej postele a počúvam, že je. Ľúbim jej koláče. Bez nej by som urobila asi tak polovicu rozhodnutí v živote, ktoré ma tak menia a nikdy by som nemala odvahu, keby ma neučila, že odvážni ľudia majú väčšie šance na úspech - nie materiálne, ale také tie duchovné. Hnevá ma, keď sa občas hnevá a dúfam, že mi odpustí, že to ja ju občas hnevám. Mám albumy plné spomienok a ešte kopec túžob a plánov, s mojou mamou ma baví tento svet.
Ja neviem, aké to je byť mamou, myslím, že občas naozaj ťažké. Ale ak budem mamou, chcem byť ako tá moja. Nie som ideálnym deckom, ale pomaly sa učím, snažím sa nachádzať slová, poďakovať za to, že mi rodičia dali krídla a ja môžem bez obáv lietať, lebo rodičovské hniezdo je stále na dosah a zaliate teplom, ktoré som nikde inde nikdy nenašla.
Ľúbim ťa, mamuliena. Šťastné narodeniny.
