SPÁNOK

Pred nástupom na prvú "rannú" v týždni nikdy nemôžem spať. A ešte nemôžem spať, keď mi je smutno a ešte vtedy, keď cítim, že ma budú trápiť nočné mory.

O snoch som písala neraz, sú sčasťou môjho bytia, mojej každodennosti a len málokdy si ich môžeme vybrať.

Pred pár dňami som padla únavou. Pod viečkami sa mi začal premietať farebný film skôr, než som hlavu položila na vankúš...

Sedela som v prvej rade, sedadlo 1A. Nebol to let spoločnosti, pre ktorú pracujem. Nepoznala som posádku a viem, že som necestovala sama. Ešte sme nezačali ani rolovať, keď som si všimla, že panel pod oknom netesní, v lietadle bola viditeľná diera. Pokúsila som sa na nedostatok upozorniť letušku. "Ak s týmto vzlietneme, čaká nás dekompresia. Toto lietadlo nepoletí." Ale nikto mi nevenoval pozornosť. Len ten niekto, kto cestoval so mnou, prikývol. Och áno, v lietadle bola viditeľná diera, že som ňou mohla prepchať niekoľko prstov. Kapitán dal posádke pokyn sadnúť si na svoje miesta, motory sa roztočili a o niekoľko sekúnd sme sa odliepali od zeme. Piloti prišli na chybu rýchlo. Povedala som predsa, že tá diera nebola malá. Zrazu sa stúpanie zmenilo na strmé klesanie nad mestom. Vedeli sme, že buď musíme rýchlo pristáť, alebo urobiť nejaký rozumný manéver. Klesanie bolo také prudké, že som sa musela nohami zapierať, aby som neskĺzla zo sedadla, hoci som bola pripútaná. Pamätám si pohľad na vlastné nohy, na moje tenisky.. A zrazu som sedela medzi pilotmi a sledovala, čo sa deje. Mesto pod nami sa približovalo. Ulice boli plné, moderné. Určite to nebolo žiadne talianske mesto s historickým centrom. Mali sme na dohľad väčšie parkovisko, široké ulice, medzi vysokými budovami sa otvorili priestranstvo a ja som pochopila, že kapitán sa pokúsi nasmerovať lietadlo práve tam. "To miesto je primalé na pristátie," pomyslela som si. Piloti sa dotkli zeme a pokúsili sa lietadlo opäť zdvihnúť. "Len sa chceme odraziť, aby sme nabrali zase výšku a rýchlosť a mohli sa otočiť naspäť na letisko," povedal pomocný pilot. Aká blbosť, to je predsa nemožné. Vedela som to ja, vedeli to aj piloti, ktorých som nepoznala. Ale chceli sme veriť slovám, ktoré nedávali žiadny význam. V trupe lietadla bola diera a za mojim chrbtom ďalších takmer dvesto pasažierov. Je zrejmé, že manéver sa nepodaril... Posledné, čo si pamätám, sú len tie moderné široké ulice."

(zdroj: google.com)

Neviem, prečo ma prenasledujú takéto sny. Nebojím sa lietať a nikdy som sa nebála. Keď sa mi snívajú sny o lietaní, vždy sa zobúdzam pokojná a neváham opäť nastúpiť na palubu. Som si vedomá toho, čo sa môže stať. A som si vedomá toho, čo by sa mi mohlo stať, keby moja kancelária nebola v oblakoch, ale tu, medzi ostatnými ľuďmi. Tiež neviem, prečo sú moje sny farebné, prečo boli moje tenisky v sne červené, prečo boli ulice mesta plné farebných veľkých plagátov a reklám, prečo oči kapitána boli hnedé.

Od detstva ma prenasledujú nočné mory. Pokúšala som sa nájsť východisko, ale zatiaľ ešte nepoznám kľúč, ktorý by odomkol moju bránu k pokojnému spánku. Mám fóbiu z hadov. Ak vidím v sne samú seba v lietadle, ktoré má dopadnúť na zem v dôsledku rapídnej dekompresie, vstanem pokojná a oddýchnutá (no, možno nie úplne, ale dosť na to, aby som prežila ďalší deň). No ak ma v sne prenasledujú hady, vstávam vystrašená, srdce mi občas vyskakuje z hrude a viečka sa topia v únave, ktorú nemôžem ukryť. Dnes v noci boli hady všade a ja som kričala a kričala z plných pľúc, ústa dokorán v prosbe, aby išli preč. Prebudila som sa v strachu, uvedomujúc si, že som zrejme kričala nahlas a naozaj.

Neviem, kde sa tie sny berú a prečo ma prenasledujú celý život. Nočné mory ma unavujú od čias, čo si pamätám, že mám schopnosť snívať. Bojovali s nimi moji rodiči, keď som bola malým deckom, bojovala som s nimi sama, keď som vyrástla zo školských šiat a bojujem s nimi teraz, keď sa na noc ukladám do prázdnej postele. Vždy skontrolujem, či som zamkla, no a občas pre istotu nechávam zapálené svetlo, ak by sa niektoré tie potvory pokúsili vysať zo mňa aj posledné kvapky energie.

Je ešte len skoré popoludnie a ja sa už cítim unavená, potrebujem spánok...pokojný, hlboký a hrejivý.