NOČNÉ

Občas si z pasažierov robíme žarty. Nie preto, že by sme sa im mali chuť vysmievať, alebo že by sme ich nebrali až tak vážne. S úsmevom ide robota rýchlejšie a ľahšie, kto sa smeje, nemá vrásky okolo očí. A ak má, sú to veselé vrásky.

Občas si z pasažierov robíme žarty - možno trochu nemiestne. Ale aj to len preto, že máme chuť v konzerve, v ktorej pracujeme, vytvoriť atmosféru, ktorá by sa ľahučko vpíjala do kože. Nemieste sú len preto, že pasažieri občas nepochopia náš zámer.

Mám kogeov, ktorí sa vedia smiať úprimne, potom tých, čo sa smejú, ale nevedia prečo vlastne, no smejú sa, lebo sa to od nich očakáva a všetci okolo sa smejú tiež. No a potom mám tých kolegov, čo sa nesmejú vôbec. Nad tými sa nezamýšľam, nestrácam čas s niekým, kto celý deň nevidí jediný dôvod na spontánny smiech.

Dnes sa kolegovi podaril žart (len trochu nemiestny). Škoda, že to nebolo na mojom lete. Mladí stewardi radi skúšajú nervy pohľadných pasažierok. Jedna z nich sa šla dnes vycikať (tak, ako mnohé íné, možno len trošku menej lákavé). Kolega jej podal pohár, zrejme naznačujúc, že toaleta je mimo prevádzky. Myslím, že každý by pochopil, že to desať kilometrov nad zemou nemôže myslieť až tak vážne. Prípadne by som sa ho opýtala, o čo mu ide a po zamknutí dverí na toalete by som skúsila, či sa dá spláchnuť. No určite by som v malej toalete lietadla necikala do dvojdecového umelohmotného pohárika. Ale aj také sa nájdu... Škoda, že to nebolo na mojom lete, asi by som smiechom pustila aj ja a boli by sme na palube dve, čo máme problém z močom.

Bežne sa vraciam z práce skutočne neskoro. Nočné príbehy sú najkrajšie. Sú ako sny, ktoré mi teraz tak veľmi chýbajú. Medzi mojimi emailami sú aj tie, ktoré som označila ako zakázanú poštu, ktorú nikdy nechcem otvoriť. Sníval sa mi včera sen, že som ich predsa len čítala a presne slovo za slovom si pamätám ich text. Nuž, som si takmer istá, že viem, čo v tých neotvorených mailoch stojí. Nehovorím, že mám nadpozemskú silu, len, že príliš dobre poznám človeka, ktorý ich poslal. Práve preto ich nečítam. Na druhej strane, ten sen ma povzbudil. Vedomie, že som napísaným riadkom dokázala čeliť znamená, že konečne žijem dnes, momentom čo mám a nie tým, čo som kedysi chcela.

Nočné návraty do prázdneho bytu sú príjemné. Prinášajú vánok, úsmev a pocit, že ďalsí deň som lietala v oblakoch. Moja hlava je unášaná smiechom.