Nie som žiadny odborník, nevyznám sa v ich vôňach, viem len povedať, či mi chutia, či nechutia. Včera som počula jednu rozumnú vetu "Nemusím byť šéfkuchárom, aby som povedal, či mi chutí jedlo, ktoré jem." Alebo aspoň tak nejak boli uložené slová, ktoré vystihli podstatu toho, že by sa človek nemal báť vyjadrenia svojich pocitov.
Prvý raz mená Stanko a Mrva ku mne dorazili v sms, keď mi jeden z mojich priateľov odpovedal na otázku, čo práve robí. Sadla som na riť a "vygooglila" si týchto dvoch pánov. Onedlho na to mi ten istý priateľ podaroval fľašu bieleho chutného vína. Aké príjemné slovenské prekvapenie.
Doma je doma. Mestá voňajú inak, ľudia používajú zrozumiteľnú reč, jedlo chutí akosi viac a dlhý spánok sa zdá byť stratou času. Keď má človek len pár dní, chce ich prežiť "naplnené" a "skutočne". Včera sa mi opäť potvrdilo pravidlo, že dobrému čas neujde, ako ma naučil práve ten priateľ s dobrým bielym vínom a ešte viac som si istá, že všetko sa deje vtedy, keď má.
Pred pár rokmi moja cesta k vínu neviedla, degustáciu som musela vypustiť z hlavy ako obláčik, či ľahkú paru a sústrediť sa na niečo úplne iné. Za tých viac ako sedemsto dní sa môj život radikálne zmenil a keď som asi pred mesiacom kupovala neplánovanú januárovú letenku, ani len som netušila, aký príjemný večer a noc na mňa čakajú, zahalené tmou, hmlou a jemným dažďom.
Prvý krok k vínu som urobila v útulnej izbe, ktorej strop, steny, farby a doplnky prebúdzali túžby mojich chutí. Všetko nápadne pripomínalo vinič, víno a sklo, z ktorého sa popíja. "Winemaker´s cut sú vína vyjadrujúce vinárovu dušu," dočítala som sa a o necelé dve hodiny som sa už potápala a strácala v ročníkoch 2009 a 2010 a rôznych iných. Zamilovala som sa do slov Cuveé a sekt a prišla na to, že aj Taliani majú Rulandské šedé, len ho nazývajú Pinot grigio.
"Someliér, z francúzskeho sommelier, pracuje v reštaurácii a je poradcom pre majiteľa a hosťa v oblasti ponuky vín." Aj to som si "vygooglila", hoci už dávno som poznala význam tohto slova. Myslím, že je to príjemná práca a myslím, že je to práca pre muža. Akosi sa v mojich predstavách hodí ku galantne sa správajúcemu mladému mužovi s vážnou tvárou a mäkkými rysmi.
Stretla som someliéra, ktorý nemusel mať oblečený oblek a motýlika, aby som s rešpektom vážila jeho slová. Myslím, že bolo strašne fajn, že netrval na nudnom monológu a profesionálne nadväzoval očný kontakt s tými, ktorí víno nielen pili, ale aj ochutnávali. Občas som mala problém roztočiť jemne objem pohára, aby sa ku mne dostala vôňa vín. Prekvapilo ma, čo všetko sa v nich skrýva, od ovocia, cez tabak, vôňu suda, až po exotické plody. "Ja tam mak necítim," priznala som pri víne, ktoré pobláznilo moju hlavu. "A čo tam cítite?," trafil ma mešec zvedavosti someliéra. Zahanbila som sa, nevedela som, čo mám povedať. Ak sa mi vône pomútia v parfumériách a ja strácam stopu, dovolia mi privoňať ku káve, aby som opäť mohla nastúpiť na rozbehnutý hodnotiaci vlak. Ale pri víne, ktoré nieslo stopy vône maku som vypadla z vlaku, natrvalo.
Vzápätí kuchár ako z nemeckého filmu, priniesol na drevenom podnose velikánske pečené prasa. Aj napriek dlhotrvajúcemu "nemäsožravstvu", priznávam, voňalo hriešne. V živote by mi nenapadlo, že na degustácii vína budem vidieť prasa, ktoré má namiesto očí cherry paradajky.
Prechádzka pomedzi sudy a kade plné vína mi hlavou preháňali predstavy. Viem, že sa ľudia kúpu v pive, robia si zábaly z čokolády a medu, mne hlúpo napadlo, aké musí byť kúpať sa vo víne a aká by to bola "sakra" škoda. Predstavovala som si tisíce malých bobuliek a plesní, ktoré im spôsobili hlboké vrásky, no a ani neviem prečo, myslela som na filmy z Kalifornie a Sicíliu. V pivnici som zrazu cítila chlad, slnko na pokožke, teplé večery pri mori, kvapky vína, všetky tie syry, ktoré som pojedla. A pri tom tam nebolo viac, než sudy s vínom rôznych veľkostí.
Zaspávala som rýchlo, s myšlienkou, že keď veci prestávam plánovať, tešia ma drobnosti oveľa viac. Posteľ bola mäkká a voňavá, zvuky opätkov na chodbe za dverami sa stratili... Cítila som sa vínom očarená.
(V mojom príspevku som si dovolila použiť niekoľko citácií viet, ktoré som počula alebo čítala počas degustácie a príjemného posedenia do neskorej noci a verím, že nikto zo Stankovcov a Mrvovcov sa na mňa nenahnevá.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára